Bratislavská samospráva a štát nemá záujem o mladé rodiny!!!

Autor: Roman Ruhig | 30.10.2013 o 18:47 | (upravené 4.11.2013 o 21:41) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  50x

Nový parlament  to chce zmeniť.   Situácia mladých rodín nie je jednoduchá a mladý človek necíti podporu zo strany štátu, ani zo strany VÚC.  Pritom podľa zákona 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v základných zásadách tohto zákona v čl. 2 „Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť,všetky formy rodiny všestranne chráni.“ V intenciách svojich základných zásad „Zákona o rodine“ v jednotlivých svojich ustanoveniach  chráni manželstvo ako základ rodiny a prostredie pre riadnu výchovu detí a poskytuje ochranu (ale aj podporu) rodine, ktorú rešpektuje ako základný článok spoločnosti.

Zostáva tu otázka, kde je tá podpora?

Odpoveď : skutočná podpora, nikde.

Podľa Jean Bodin, ktorý patril medzi prvých mysliteľov ľudských práv a náboženskej tolerancie, medzi zakladateľov moderného verejného práva a politickej teórie. Povedal: Jednotkou štátu je rodina, nie jednotlivec.

Naši predstavitelia  štátu , verejnej správy, samosprávy nemôžu považovať rodinu za svoju základnú jednotku a  len ju využívať (platiť dane, odvody), pokiaľ nefunguje spätná väzba.

Treba si uvedomiť, že rodina ako základná jednotka spoločnosti je priestorom tvorby ľudského kapitálu a rozvoja budúcich generácií. Na jej prosperite závisí udržateľný rozvoj spoločnosti vo všetkých oblastiach. Chovanie štátu by sa v tejto oblasti malo zmeniť aby  sa zvyšoval väčší princíp ľudského spolužitia (odbúrať strach mladých ľudí, založiť si rodinu a zabezpečiť, aby  nemuseli žiť  v strachu, že nemajú kde bývať, stratiť strechu nad hlavou, či nemať prácu  - príjem na základné potreby, toto všetko odrádza mladých ľudí aby sa osamostatnili a založili si svoje rodiny, nakoľko si uvedomujú, že by sa mohli dostať  do sociálnej priepasti).

Je na čase aby sa zmenili podmienky a začalo sa viac myslieť na našich obyvateľov všetkých generácií a pritom podporiť mladých ľudí, ktorí sú budúcnosťou nášho kraja. Táto naša nová generácia potrebuje podporu, aby nemuseli utekať do zahraničia z dôvodov prežitia. Podľa prieskumov by až 47 % Slovákov neváhalo opustiť krajinu, aby si buď vôbec našlo prácu, alebo zarobilo viac peňazí, ako ponúka slovenský pracovný trh. Snáď sa nechceme dočkať masívneho odlivu Slovákov, tak ako to bolo začiatkom 20. storočia, kde zasiahla svojou silou okrem iného hospodárska kríza v rokoch 1929-1934.

Tieto skutočnosti si  kandidáti za politickú stranu NOVÝ PARLAMENT na čele s kandidátom na župana Romanom Ruhigom veľmi dobre uvedomujeme.

Čo môže pomôcť? ...  Zmeniť starých politikov  za nových ľudí, s novými nápadmi a riešeniami.

Politikov,  ktorí doteraz  len sľubovali vždy len pred voľbami a nič pre nás nespravili, poslať na politický dôchodok.

Dnešní kríza najviac dolieha na mladé rodiny s malými deťmi a na matky samoživiteľky. Ich schopnosť prežiť v dnešných časoch hraničí so zázrakom. Štát im legislatívou a sociálnou politikou nevychádza v ústrety. Nejde pritom len o ľudí odkázaných na sociálne dávky, ale aj o strednú vrstvu.

Systém štátnej pomoci dnes neberie ohľad na to, že bývanie je oveľa nákladnejšie ako pred 20 – 30 rokmi. Mladým zostáva len hypotéka a ak je žena na materskej dovolenke, náklady extrémne stúpajú. Na primeranej cenovej úrovni nie sú ani služby, ktoré by im uľahčili život. Poplatky  v škôlkach stále rastú. „Mladí, pokiaľ nežijú u rodičov, bývajú v mestách v podnájmoch, to majú ešte ťažšie. Nemôžu rátať s priamou pomocou rodiny.“ Rodičia sú často frustrovaní ani nie tým, že oni sami nemajú, ale tým, že nemôžu mladým pomôcť.

Ak sa pozrieme na rozpočet mladej rodiny tak to vyzerá asi takto:

Príjmy rodiny (mesačne) = Rodičovský príspevok 199,60 eur + Príjem manžela podľa priemernej mzdy ( vyššia hodnota)  855eur= Spolu 1054,60 eur

Poznámka:  pre priemernú mzdu sme zobrali vyššiu hodnou 855 €

Podľa jednej metodiky zarobil vlani  (2012) v hrubom priemerný Slovák 786 €, podľa inej 855 €. Realita je však úplne iná. Aj takéto v porovnaní s inými krajinami nízke mzdy väčšina zo Slovákov na výplatných páskach nevidí. ,,Pravda je však taká, že na úroveň priemernej mzdy si vlani nesiahlo vyše dvoch tretín zamestnaných. A hrubá mzda nižšia ako 400 € bola realitou každého ôsmeho Slováka zamestnaného na plný pracovný úväzok,“ zhodnotila Eva Sadovská, analytička Poštovej banky.

Výdavky rodiny (mesačne) = Hypotéka 300 eur + Plyn, voda,-  správa bytu 140eur +Elektrina 45 eur +Prevádzka auta 120 eur + Pevná linka, televízia, internet 70 eur + Mobilné telefóny (dvaja ľudia) 50 eur =  Spolu 725 eur

Takto na bežnú spotrebu rodine zostane zaokrúhlene 330 eur, čo je 11 eur na deň.

Z čoho musíte zvládnuť stravu pre dve až tri osoby, hygienické potreby, oblečenie, pracie prostriedky a mať začo chodiť do práce, oblečenie, atď.  = To snáď nie drahý politici!!!

(Poznámka: časť výdavky - tieto údaje sú na vzorke desiatich opýtaných a vypočítaný zaokrúhlený  priemer)

Po odchode ženy na materskú sa do kritickej situácie dostávajú aj zdanlivo úspešné páry, ktoré bývajú vo svojom, no majú obrovské hypotéky. Rodiny sa v tom čase musia uskromniť či vzdať sa vecí, ktoré nevyhnutne nepotrebujú. Mnohé ženy sa pre neúnosnú ekonomickú situáciu z materskej ponáhľajú do práce aj vtedy, ak manžel je zamestnaný a nezarába málo. u nás chýba sústavný výskum životných nákladov, ktorý by ukázal, čo reálne potrebuje rodina na uspokojenie všetkých nevyhnutných potrieb a na svoj rast. V súčasnom období  existujú len výskumy, ktoré sa zameriavajú na účty, ktoré rodiny skutočne platia, tie však nevypovedajú o tom, čo rodina naozaj potrebuje. "Problémom verejnej politiky je, že sa vôbec nevenujú štatistikám a výskumom, prečo ľudia na Slovenskú žijú na hranici biedy.  Keby sa takéto výskumy robili, mali by sme nástroj, ktorým by sa dala kriticky posudzovať politika, vedeli by sme, či majú rodiny dostatok finančných prostriedkov, dávok od štátu veľa alebo málo a prečo sa dostávajú do hmotnej núdzi .“

Ako podporiť mladé rodiny  - Prostredníctvom VÚC – máme recept, ktorý pozná snáď každý, ale nikto ho poriadne nevyužíva - nerealizuje.

Na základe zákona  302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) časť . Pôsobnosť samosprávneho kraja podľa § 4 ods.(1) Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov.  A podľa písm. e) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov samosprávneho kraja a rozvoja samosprávneho kraja,

Do predmetného ustanovenia v rámci investičnej činnosti  je aj výstavba bytov – bytových jednotiek.

Ak chceme podporiť Mladé rodiny, a našich obyvateľov, ktorý potrebujú zabezpečiť strechu nad hlavou,  potrebujeme im zabezpečiť dôstojné bývanie.

Ide o výstavbu štartovacích bytov pre mladých ľudí a nájomných bytov. Podpora bývania mladých rodín musí byť adresná.

A ) Štartovacie byty budú určené najmä pre začínajúce dvojice – rodiny, pre budovanie ich zázemia a výchovu našich potomkov, ratolestí našich najmenších obyvateľov.

B) Nájomné byty, rodinné domy sú určené pre všetkých, ktorý nie sú  schopný si zabezpečiť vlastné bývanie a potrebujú, začať samostatne žiť z rôznych dôvodov (začínajúce mladé rodiny,  osoby postihnuté krízou – strata bývania, nezhody v domácnosti, dochádzanie za prácou atď.)

Právo na bývanie vychádza zo Všeobecnej deklarácií ľudských práv, kde :

- Vyhlasuje VALNÉ ZHROMAŽDENIE túto všeobecnú deklaráciu ľudských práv ako spoločný cieľ pre všetky národy a všetky štáty, aby sa každý jednotlivec a každý orgán spoločnosti, majúc túto deklaráciu stále na mysli, snažil vyučovaním a výchovou rozšíriť úctu k týmto právam a slobodám a zaistiť postupnými opatreniami vnútroštátnymi i medzinárodnými ich všeobecné a účinné uznávanie a zachovávanie ako medzi ľudom členských štátov samých, tak medzi ľudom území, ktoré sú pod ich právomocou.

V čl. 25 -  Každý má právo na takú životnú úroveň, ktorá môže zaistiť jeho zdravie a blahobyt a zdravie jeho rodiny, počítajúc v to menovite výživu, ošatenie, bývanie a lekárske ošetrovanie, ako aj potrebné sociálne opatrenia: má právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri neschopnosti k práci, pri ovdovení, v starobe alebo v iných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré nastanú z okolností nezávislých na jeho vôli.

1) Štartovacie byty: Máme  záujem o výstavbu komplexu niekoľkých bytoviek ponúkajúcich najmä menšie byty v rámci celého Bratislavského samosprávneho kraja, ktoré by sa mohli stať vlastníctvom mladých rodín za výhodnejších podmienok ako sú kombinácia hypotekárnych úverov v kombinácií s vlastnými prostriedkami, ktoré väčšina mladých začínajúcich dvojíc, nemá a je odkázaná na svojich rodičov. Bytové jednotky by mali byť vystavané v rozmeroch podľa priestorového osadenia stavby  od 50 m2  - dvojizbové byty a 60 m2 – trojizbové byty v cenovej úrovní do 700€/ m2 v štandardnom vybavení čo predstavuje cenu od 35 tis € do 42tis € .

Ako na to?

„Koncom augusta 2010 bola zároveň vypracovaná finálna verzia štúdie „Implementing JESSICA Instruments in Slovakia“, ktorej zadávateľom bola Európska investičná banka. JESSICA (Joint European Support for Sustainable Investment in City Areas), t.j. iniciatíva Európskej komisie v spolupráci s Európskou investičnou bankou a Rozvojovou bankou Rady Európy, zameraná na podporu udržateľných investícií v mestských oblastiach, je jedným z nástrojov finančného inžinierstva v zmysle  článku 44 nariadenia (ES) 1083/2006 a článkov 43 - 46 nariadenia Komisie (ES) 1828/2006 (viď. príloha č. 1). Cieľom iniciatívy je zvýšiť investičné možnosti pre udržateľný rozvoj miest a mestských oblastí hlavne vzhľadom na limitovaný rozsah verejných finančných zdrojov. Ďalšími cieľmi sú hlavne možnosti využitia inovatívnych finančných schém pre udržateľný rozvoj miest, získavanie doplnkových úverov, zapojenie súkromných finančných prostriedkov a tým zároveň prispievať k nezvyšovaniu verejného dlhu.

Vypracovaná štúdia charakterizuje existujúce mechanizmy podpory bývania v SR (t.j. najmä Štátny fond rozvoja bývania a komerčné bankové produkty) a identifikuje možné prístupy k vytvoreniu nových mechanizmov podpory s využitím iniciatívy JESSICA. Za týmto účelom štúdia predpokladá zapojenie finančných prostriedkov EÚ alokovaných v operačných programoch NSRR (najmä ROP a OPBK), pričom ako najvhodnejšie zameranie týchto intervencií je identifikovaná podpora energetickej efektívnosti budov. Štúdia popri štandardných modeloch implementácie iniciatívy JESSICA prostredníctvom holdingového fondu spravovaného EIB uvádza možnosť využitia Štátneho fondu rozvoja bývania ako existujúcej inštitúcie na poskytovanie úverových produktov pre oblasť bývania.“

Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) mal na podporu projektov v roku 2013 vyčlenených 164 miliónov.

Prečo Bratislavský samosprávny kraj to nevyužil? - Zabudli na mladé rodiny nášho kraja a ich skutočné potreby.

NOVÝ PARLAMENT a jeho kandidát na predsedu samosprávneho kraja s podporou poslancov za NOVÝ PARLAMENT majú iné myslenie a vedia ako na to.

Našou úlohou bude oboznamovanie  všetkých záujemcov ( mladé rodiny) o získanie novostavieb bytových jednotiek v jednotlivých regiónoch Bratislavského samosprávneho kraja. Informovať o čo najpresnejších údajov a možnosti získania bytových jednotiek,  ich financovania a získania do vlastníctva mladých rodín tzv. štartovacích bytov.

Samotné financovanie môže byť kombináciou ŠFRB, finančná inštitúcia, Banka – hypoúvery, súkromný kapitál, prostriedky VÚC. Zásadou výberu financovanie, bude využitie čo najlacnejších finančných zdrojov, s najnižšou úrokovou mierou, dĺžkou splátok a efektívnym poistením.

Samotným predpokladom financovania z prostriedkov z VÚC, by sa transferovali do novozaloženej a.s. pod názvom „Podpora mladých rodín“ pôsobiacej popri VÚC ako „Inštitút mladomanželských pôžičiek“ za účelom bývania mladých rodín, ktoré by boli poskytované na financovanie štartovacích bytov.

2) Nájomné byty

Vzrastajúci výskyt sociálne slabšieho obyvateľstva prináša potrebu  nájomných bytov , vzniká  tu potreba riešiť vo zvýšenej miere pomoc pri  bývaní aj inými opatreniami viazanými na príjem obyvateľstva. Široko chápaná definícia sociálneho bývania, ktorá sa odvíja od spôsobu financovania, chápe sociálne bývanie ako akékoľvek bývanie, k výstavbe či prevádzke ktorého boli v nejakej miere použité verejné prostriedky (patrí sem teda aj vlastnícke nájomné bývanie, využívajúce podporu z verejných prostriedkov). Z charakteru a zmyslu sociálneho bývania, t.j. poskytnúť užívateľom finančne menej náročné bývanie vyplýva, že pôjde o nájomný sektor, kde užívateľ nepotrebuje finančnú čiastku nevyhnutnú na nadobudnutie nehnuteľnosti. Domácnosti z vysokým príjmom budú s tohto typu bývania vylúčené. Na druhej strane, neskoršie zvýšenie príjmu nebude viesť k strate nájomného bývania. Napriek búrlivej výstavbe v Bratislave a okolí sa totiž bývanie pre mladé rodiny, seniorov a sociálne odkázaných obyvateľov dlhé roky neriešilo. Je potrebné začať ! - sú na to možnosti ale súčasné VÚC – Bratislavský samosprávny kraj spí.

Podľa zákona 150 z 15. mája 2013 o Štátnom fonde rozvoja bývania, časť

Podľa § 6  Účel podpory  ods. (1) Podporu možno poskytnúť na tieto účely: podľa písm. b) obstaranie nájomného bytu

1. výstavbou nájomného bytu vrátane nájomného bytu získaného nadstavbou, vstavbou, prístavbou, prípadne prestavbou nebytového priestoru v bytovom dome, v rodinnom dome, v polyfunkčnom dome alebo v nebytovej budove,

Podľa § 7 Žiadateľ – ods. (1) Žiadateľom môže byť písm. c) samosprávny kraj

Podľa § 8 Forma a výška podpory – ods. (1) Podpora sa poskytuje vo forme úveru s lehotou splatnosti najviac 40 rokov a v rozsahu najviac 80 % obstarávacej ceny, a to:

a) najviac 65 000 eur na byt, ak ide o obstaranie bytu podľa § 6 ods. 1 písm. a) alebo obstaranie nájomného bytu podľa § 6 ods. 1 písm. b)

Ak chceme urobiť záver, tak nájomné byty, ako aj štartovacie byty majú možnosť rovnakého financovania s rozdielom že štartovacie byty pre mladé rodiny by po splatení mladomanželskej pôžičky prejde vlastníctvo na nadobúdajúcu mladú rodinu  so splatnosťou 20 -30 rokov a nájomné byty zostávajú vo vlastníctve VÚC s možnosťou odpredaja po 40 – rokoch, nájomníkom v trhovej hodnote v čase odpredaja.

Ak by mal niekto otázku z čoho financovať výstavbu nájomných bytov zvyšných 20% odpoveď je z vlastného rozpočtu VÚC a príjmov z vlastnej činnosti a čiastočných podnikateľských aktivít, ktoré môže vykonávať VÚC.

 

Kandidát na predsedu samosprávneho kraja Bc. Roman Ruhig

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?