Ako zmeniť Slovensko

Autor: Roman Ruhig | 17.7.2014 o 10:23 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  139x

Občania majú pocit, že sa nedá zmeniť Slovensko a sú sklamaní z politiky. Veľmi veľa sa o tom rozpráva na Facebook a iných chat stránkach, medzi ľuďmi, keď sa stretnú prejavujú nespokojnosť s politickým dianím, konštatujú, že nie je koho voliť a veľakrát sa pýtajú koho majú voliť alebo odvrknú, že každý kto ide do politiky ide tam kradnúť a tak radšej nebudú voliť nikoho. 

Ľudia žijú v depresiách, prepadli nostalgií, prestali veriť, že by sa niečo zmenilo v prospech nich. Vždy keď volili svojich zástupcov nenaplnili sa ich očakávania ba opačne dostávajú sa čoraz viac do uzavretého kruhu, že prestavajú veriť každému a uzatvárajú sa sami do seba, žijú v beznádeji a čakajú na zázrak, ktorému tiež už neveria. Je potrebné skonštatovať, že Slovenský národ má naozaj plné zuby doterajšej politiky, avšak vzniklo čiastočné zomknutie Slovákov pri prezidentských voľbách, kde dali jasne najavo, že chcú zmenu a to radšej občianskeho kandidáta – novú tvar a nie takzvaného „štandardného politika“.

Je pravdou, že nie v každých voľbách sa dá voliť občianskeho kandidáta a ani to nie je vždy výhodné ak sa jedná o zastupiteľský systém, nakoľko často vzniknú patové situácie ak nie je jednoznačná väčšina ľudí za vec, ktorá ma byť na úžitok občanov. Z občianskych poslancov napríklad; v komunále je veľmi odlišný názor jednotlivcov bez spoločného presvedčenia. U kandidáta na starostu či primátora je byť nezávislým kandidátom určitá výhoda, nakoľko môže zastávať neutralitu voči zastupiteľstvu. Do parlamentných či eurovolieb je v súčasnom systéme možné voliť len politické strany a prekrúžkovať len kandidujúcich kandidátov za konkrétnu politickú stranu. Mám za to že takýto spôsob nie je potom o osobnostiach, odborníkoch, ale o stranách a ich sponzoroch. Je strašne veľa veci, ktoré by sa mali zmeniť na Slovensku,  kde je potrebné počúvať väčšinu ľudí a nie len sponzorov strán a určitých jednotlivcov. Je na čase to začať meniť tak, aby sa začali plniť očakávania občanov v skutočný demokratický, právny a prosperujúci štát.  

Súčasný obraz  Slovenska u občanov je chaotický, neprehľadný bez vymožiteľnosti práva, korupčný, proste opak právneho demokratického štátu.  Samotné ministerstva, štátne orgány - organizácie  proste celá verejná správa -  respektíve ich tzv. odborné úseky (sekcie, odbory, oddelenia, špecializované organizačné útvary) fungujú bez akéhokoľvek skutočne odborného obsadenia  a fungujú na základe politických nominácií a rodinkárstva politickej strany, ktorá je pri moci. Tak sa to tu traduje od vzniku Slovenskej republiky od „1. januára 1993 ako samostatný Slovenský štát,“ ktorý vznikol po rokoch Nežnej  - „Sametovej revolúcií“ v novembri 1989. V rokoch 1990 až 1992 prebiehalo postupné rozdelenie Česko-Slovenska, ktorému predchádzalo množstvo stretnutí a rokovaní československých, českých aj slovenských politikov a štátnych inštitúcií.  V dnešnej dobe máme pocit, že sa zabudlo na ľudí, ktorý naozaj stali v roku 1988 a 1989 a zaslúžilo bojovali za slobodu, kde 16. november 1989 (štvrtok) v tento deň slovenskí vysokoškolskí a stredoškolskí študenti,  kde bol aj Roman Ruhig  so svojimi dvomi spolužiakmi ( Petrom a Alexandrom) a ďalšími kamarátmi sa zúčastnili demonštrácie, ktorú zorganizovali  ďalší študenti . Protestná demonštrácia sa uskutočnila v podvečerných hodinách v Bratislave, na ktorej sa zúčastnilo asi 300 osôb.

Tomuto dňu predchádzali v roku 1988 Sviečková manifestácia alebo Sviečková demonštrácia pod názvom Bratislavský veľký piatok. Bola to pokojná manifestácia občanov za občianske práva a slobody v socialistickom Česko- Slovensku. Aj tu sa Roman Ruhig  zúčastnil a však nikomu sa s tým nechválil, že bol v prvých radách tvarou v tvár cez policajné štíty do policajnej tváre, kde sám zažil ťažké pretláčanie s policajtmi v daždivý deň / večer až do samotnej bitky obuškami, vrážaním aut do davu ľudí a vtrhnutiu vozidiel s vodnými delami a kropiacimi autami, ktoré  začali rozháňať dav ľudí, kde sám Roman Ruhig pocítil čo to vodne delo je. Vzápätí začali policajti nakladať niektorých ľudí do aut a odvážali ich vtedy asi na políciu a tak aj študenti potom odtiaľ utiekli pred policajtmi domov, nakoľko sa báli problémov v škole a rodičov. Vtedy mal Roman Ruhig a jeho rovesníci len 17 rokov a nebolo im všetko jedno dostať sa v tej dobe do polepšovne. V roku 1989 v novembri už to vyzeralo inak, začali sa zhromažďovať - stretávať ľudia na námestí SNP, kde vznikla tribúna a tam sa  prezentovali, -  zmena politického systému z totality na slobodu občanov, demokratizácia krajiny kde vystupovali rôzne osobnosti z divadla a iných, ktorí sa dostali neskôr do vedenia štátu po nežnej revolúcií. Práve  noví politickí predstavitelia takzvanej demokracie začali likvidovať rozbehnuté veľmi kvalitné prevádzky, proste čo tu bolo dobre zlumpovali, za čo sme najmä práve generácia mladých ľudí - študentov na námestiach bojovali. Nikto nečakal, že sa bude likvidovať na vysokej úrovni strojársky priemysel, poľnohospodárstvo a iné. Demokracia nemala zničiť prácu ľuďom, ale mala priniesť slobodu , možnosť mať súkromne vlastníctvo, podnikanie a rozvoj. Práve preto ak niekto niečo dobré vybuduje tak je potrebné nato nadviazať a čo je zle treba zrušiť alebo zmeniť. Na Slovensku sa stáva tradíciou, že jedná politická garnitúra niečo začne budovať a v ďalších voľbách príde druha politická scéna a ta prehlási, že všetko čo spravil ten predtým je zle a pritom sa nezamysli, že vytvárajú takto právnu neistotu občanov, „ CHAOS“ kde práve právna istota je základným predpokladom právneho štátu.  

Noví politici z tribún  z konca roka 1989 a niekoľkí vtedy chytráci prezliekli rýchlo kabáty a  naoko zaviedli akože slobodnú krajinu a to tak, že napísali do Ústavy SR:

Čl.1 (1) Slovenská republika je zvrchovanýdemokratický a právny štát.- Tak na to už asi nikto z občanov neverí právny štát – súdne konania, ktoré sú pre veriteľov niekedy finančne nedostupné a trvajú niekoľko rokov, neexistencia právnej istoty skôr prevládajúca svojvôla úradníkov pri posudzovaní právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb !

Orgány štátnej správy a samosprávy, ich zamestnanci (česť niektorým výnimkám avšak bohužiaľ ich je veľmi malo) si robia čo chcú v konaniach v ktorých sa rozhoduje o právach a právom chránených záujmov jednotlivých subjektov práv t.j. občanmi či podnikateľskými subjektmi. Nezákonné konania zamestnancov štátnej a verejnej správy, ktoré sú veľakrát v rozpore so zákonmi platnými v Slovenskej republike a títo zamestnanci sa spoliehajú na to, že keď aj konajú protiprávne, tak kým sa občan,  či podnikateľ dostane na súd - „správne súdnictvo“, ktorý je dôležitým prostriedkom ochrany práv fyzických a právnických osôb pred nezákonnými rozhodnutiami a postupmi orgánov verejnej správy , kde sa občania môžu dovolávať svojich práv a kým sa ich dovoláte, tak predmetní úradníci už dávno budú na dôchodku a vy možno bývať pod mostom, byť bezdomovcom, prípadne stratiť rodinu atď.

 Zamestnanci štátnej, verejnej správy sú ako nástroj na likvidáciu podnikateľského prostredia (živnostníkov, malých a stredných podnikov, podnikateľov bez politického krytia, poľnohospodárov, záhradkárov, ktorí si chcú privyrobiť čiastočným predajom z dvora svojich vypestovaných produktov) na ktorých môžete podávať sťažnosti, koľko len chcete nakoľko ich nadriadení kryjú a opačne zamestnanci zo strachu kryjú svojich nadriadených. Potom sa niet  čo čudovať, že úspešnosť kladne vybavených sťažnosti  v prospech občana či podnikateľa je mizivé percento.  Štátni zamestnanci a zamestnanci verejnej správy uvedomujúc si zo strachu, že môžu prísť o zamestnanie, konajú vedome nezákonne na základe príkazov svojich nadriadených zväčša politické miesta alebo rodinní príslušníci politikov proti snáď všetkým, a to najmä podnikateľom, ktorí by mohli ekonomicky, finančne podporovať a ohroziť takzvané štandardné politické strany s ich oponentmi t.j.  s neparlamentnými politickými stranami alebo združeniami či aktivistami . Je hanba aj takýmto zamestnancom, lebo si myslím , že je potrebné si zachovať ľudskú tvár a takéto konanie by mali nahlásiť na políciu a však každý sa boji to v dnešnej dobe urobiť, lebo sa boja straty zamestnania v štátnej či verejnej správe, straty odmien respektíve osobného ohodnotenia a táto práca im prináša istotu až do dôchodku, že ak budú poslúchať tak si svoje miestečko aj keď možno nie z veľkým príjmom udržia.

Taktiež z médií je veľmi známe, že ak sa jedná o akúkoľvek kauzu, ktorá sa dotýka politických špičiek, či ich posluhovačov tak polícia nie je takéto kauzy schopná respektíve nemôže takéto trestné činy nikdy vyšetriť - došetriť a stanú sa odloženými prípadmi na večnosť, alebo do premlčacej doby týchto trestných činov „Zneužívanie právomoci verejného činiteľa“ alebo sú schopní stratiť aj dôkazy alebo celý  vyšetrovací spis.

Niet sa čomu čudovať, keď policajného prezidenta vymenováva minister vnútra, ktorý je politickým nominantom a členom vlády. Táto hierachia funguje aj na nižšie vedenia policajného zboru.

Takéto chovanie je opäť návrat k totalite z pred roka 1989 akurát sa to nazýva sociálna demokracia. Podľa môjho, ale aj ďalších názorov ľudí s ktorým sa často stretávam sa na Slovenskom území skôr kreuje policajný - úradnícky štát pripomínajúci diktatúru.

 Ak sa Slovensko nechce vrátiť až do obdobia Bachovho absolutizmu, keď mocenský režim zabezpečovala policajná sieť, občianske a demokratické práva boli značne obmedzené – slobodu zhromažďovania, slova, spolčovania nahradila cenzúra, policajné sledovanie a hustá sieť agentov. Boli zrušené ústavné formy vlády –zákony vydával panovník formou nariadení. Uskutočňovala sa dôsledná centralizácia, bola zrušená samospráva, vznikli štátne administratívne celky na čele so štátnymi úradníkmi. Ak sa tomu chceme vyhnúť, tak je veľmi dôležité, aby aj tí čo stratili akúkoľvek vieru a v dnešnej dobe už nechodia voliť musia resp. by sa mali začať zaujímať o verejné veci a začať si hájiť a obhajovať svoje práva a to v súčasnosti demokratickou formou, t.j. byť kandidátmi na poslancov, starostov a iné funkcie, aby mohli meniť veci verejné v prospech občanov.

Jediné šťastie na Slovensku je, že predseda vlády sa  nestal aj prezidentom Slovenskej republiky, lebo by došlo k neobmedzenej moci jednej politickej strany. Aj napriek tomu súčasná moc jednej strany tvorí veľké nebezpečenstvo nakoľko už dnes je viditeľné, že štát míňa viac peňazí ako dokáže vybrať z daní t .j. zadlžovanie nás všetkých. Pritom rozdáva peniaze, odpúšťa dane len svojim politickým sympatizantom a na ostatných posiela daňové kontroly, ktoré majú aj nezákonne natiahnuť do maximálne najdlhšej doby predmetných kontrol a ak nič nenájdu, tak úradníci – kontrolóri majú príkazy, aby dodaňovali subjekty aj na  tzv. vode, ale tak aby to odvolací orgán nevrátil. Odvolací orgán v tomto prípade je Finančné riaditeľstvo a to ma dvojitý meter, ak je to na vode  a spoločnosť nemá majetok tak to vrátia späť daňovému úradu ak má majetok tak ospravedlnia daňových kontrolórov z ich vyjadrení a potvrdia rozhodnutím rozhodnutie daňového úradu.

Takéto konanie možno nazvať novodobé znárodňovanie – pre štát zákonné a prichádza exekúcia daňovým úradom, zablokovanie majetku v horšom prípade predaj pod cenu známemu ??? nakoľko voči takýmto rozhodnutiam nie je prípustne odvolanie. Zarážajúce je, keď aj štátni zamestnanci vedia, že konajú nezákonne tak niektorí sa nehanbia nahlas prezentovať, že už ich náhrada škody nezastihne, lebo budú už na dôchodku, kým sa dosúdite s daňovým úradom, ale aj tak  Vám drzo dokážu povedať do očí, že sú zvedaví, že ako to dopadne spoliehajúc sa nato, že kým sa domôžete práva občana, podnikateľa bez politického krytia, tak medzi tým sa môžete stať bezdomovcom, skrachovaným podnikateľom. Občania, veritelia, oprávnení na svoje práva, nemajú možnosť uplatniť si svoje právo tak, aby bolo v primeranej dobe o jeho práve, nárokoch,  rozhodnuté  v primeranom krátkom čase nestranným orgánom (súdom) a aby poškodený subjekt vedel výsledok, mal právnu istotu z nezávislého súdu včas, kým sa nedostane do úpadku. Však už aj tu vznikajú medzi občanmi, podnikateľmi pochybnosti či naozaj je súdnictvo nezávisle od štátnej moci. Určite nie ak sudca ma tendenciu budovať kariéru, tak bez reálnych kontaktov (rodinkárstvo) a politickej podpory môže len snívať. Takže aj v tomto prípade je to lotéria na akého sudcu natrafíte či je kamarát spolužiak advokáta protistrany zastupujúci štát, verejnú správu a o aký prípad ide alebo dostane sudca pokyn ako treba rozhodnúť vo veci samej. Avšak ešte stále sa dá viac veriť súdom ako odvolacím orgánom v správnych konaniach nakoľko vo väčšine prípadov, všetky vedúce funkcie štátnych orgánov sa obsadzujú politickými kádrami, sympatizantmi politickej strany alebo rodinkárstvom za teplučké miesta bez dostatočne odbornej znalosti avšak za prítulný platík.

Ďalej v Ústave SR v Čl.1 ods.(2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. – Avšak ak sa naši politici dostanú na teplučké miesta z istotou veľmi slušného príjmu, tak rýchlo zabudnú čo to je sloboda a dodržiavanie týchto medzinárodných zmlúv,  ktoré  okrem iných upravujú ľudské práva medzi, ktoré patrí: - slobodne sa rozhodovať, osobná sloboda, slobodu podnikania, slobodné povolanie, spôsobilosť každého na práva, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, právo vlastniť majetok, sloboda prejavu a právo na  informácie, právo občanov zúčastňovať sa na  správe vecí verejných, právo občanov postaviť sa na  odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v Ústave Slovenskej republiky za podmienky, že činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené  - a iné slobody, za ktoré sme bojovali.

Ďalej podľa Ústavy Čl.2 (1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. (2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. – Táto moc ako aj zástupcovia orgánov v štátnej správe je len planý výkrik do tmy, kde organy štátnej správy a ich zamestnanci tvrdia, že konajú na základe zákona avšak sami zákony nepoznajú a ak im to dokážete tak povedia, že konajú na základe zákona (teda len to tvrdia) a občan, podnikateľ je pre nich len podvodník a nástroj ako získať od občanov, podnikateľov peniaze cez dane = dodaňovanie,  platenie odvodov, sankcie a exekúcie, aby sa len štátní zamestnanci a posluhovači politických strán mali dobre a mali z čoho čerpať finančné prostriedky pre seba, svoje rodiny a známych, svojich sponzorov – určité finančné skupiny. To je a bol cieľ 20 ročnej politiky a vládnutia takzvaných štandardných politických strán na Slovensku nevynímajúc súčasnú politickú scénu.

Ukázalo sa, že za obdobia Slovenskej republiky táto demokratická veta tzv. právneho štátu upravená hneď v čl. 1ods.1 Ústavy SR - absolútne nefunguje v praxi.

Moc nemajú v rukách občania, ako je uvedené v čl. 2 ods.1 ústavy, ale politici ovládaní finančnými skupinami, úradníci ovládaní politikmi a nehovoriac o silových zložkách – polície ovládaní ako politický nástroj moci na presadzovanie a ochranu politickej moci z názvom „Pomáhať a chrániť“. Tu zostáva opäť otázka ako pred rokom 1989 koho chrániť a komu pomáhať?

 – Odpoveď na výnimky, policajtov, že občas pomáhajú aj občanom je skôr asi =  pomáhať politikom, úradníkom aby ich nikto nemohol zvrhnúť zo svojich stoličiek a aby naďalej mohli hodovať, žiť v istote, že sú nedotknuteľní. Ak by ste žiadali policajtov, aby konali proti nezákonným praktikám štátnych úradníkov, tak vám odpovedia „nemám na to kompetenciu a nedám sa vyhodiť z roboty“. Nebodaj by ste povedali názor ako si to teraz dovolím povedať ja, tak aby ich aj chránili, lebo tieto argumenty a iné argumenty, ktoré dnes držím v rukách proti určitej skupine ľudí, ktorí sú nástrojom likvidácie mojej osoby a ďalších osôb o ktorých viem  by som náhodou mohol otvoriť oči ľuďom, ktorí by mohli prestať laikovať na facebooku  ale možno  isť naozaj opakovane demokratický zo sviečkami do ulíc, že už je dosť klamstiev ťahania medových motúzov popod nos všetkým občanom, slovenským podnikateľom a uprednostňovanie len určitých finančných skupín napojených  snáď na všetky politické strany ( tzv. štandardné strany ako ich volajú aj politológovia), ktoré doteraz viedli náš samostatný Slovenský štát od jeho vzniku, ktorí sú schopní sponzorovať každého aby zostali stále na čele ekonomickej spoločnosti.

Toto  sú fakty a  o tom myslím nemusíme diskutovať, ale keď niekto chce môže nakoľko som zástancom slobody prejavu. Ak by mali moc v rukách naozaj občania, mali by v rukách aj dostatočné nástroje (elektronické referendum, petície a pod.), prostredníctvom ktorých by svoju moc mohli kedykoľvek uplatňovať a mať vlastný názor na zákony, ktorými sa majú riadiť nielen občania, fyzické či právnické osoby – podnikatelia, ale aj politici, úradníci, policajti proste všetci, ktorí sú platení zo štátneho rozpočtu a žijú na našom krásnom Slovensku.

Podľa ústavy SR v čl. Čl.67 (1) Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom, referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku. Spôsob vykonania miestneho referenda a referenda na území vyššieho územného celku ustanoví zákon.

Čl.86 Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä: c) rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda,

Ďalej v Ústave  SR v Piatej Hlave pod názvom „ZÁKONODARNÁ MOC“ v Druhom  oddiel pod názvom „REFERENDUM“ nájdeme ďalšie ustanovenia:
Čl.93 (1) Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku.
(2) Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu.
(3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. 
Čl.94 Každý občan Slovenskej republiky, ktorý má právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, má právo sa zúčastniť na referende
Čl.95  (1) Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky, a to do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. 

Čl.96 (1) Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda môžu podávať poslanci Národnej rady Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky. 
Čl.98 (1) Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
(2) Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon. 
Čl.100 Spôsob vykonania referenda ustanoví zákon. 

Tu opäť zostáva otázka : naozaj Slováci budú bytí a stále tolerantní, lebo sa nevedia dnes opäť spojiť aby sa „ Slovenská republika“ stala silným štátom a naozaj garantovala občanom životnú úroveň občanov západných či severných štátov Európskej únie. Aj Slovensko je členom a občania Slovenskej republiky sú členmi európskej únie a preto si zaslúžia mať životnú úroveň dynamickej krajiny a nie len slepo tolerovať, že postupne Slovenská republika náš kraj rodná zem, je len na prácu za almužnu a po práci si dať večeru a to len prinajmenšom tí čo na ňu ešte dnes majú potom - pozrieť si televíziu a aj to už nie je televízia, ale otravný reklamný marketing, ktorý trhá program v jednotlivých dejoch, reláciách, spravodajstvo je len o nešťastí a dopravných nehodách, ktoré je v súčasnej dobe určite cenzurované ako za komunistického režimu, nakoľko ani jedná z televízií či iného média nedáva príležitosť na diskusie o skutočných problémoch reprezentantom z neparlamentných strán zastupujúcich tak isto občanov  alebo oponentov tvrdení a klamstiev v televíznych reláciách o politike, kde doslovne politici klamu občanov a hrajú divadlo kto čo spraví pre ľudí, či je to koalícia alebo opozícia avšak vždy to zostane pri rečiach a sľuboch nakoľko tí čo môžu v televízií vystupovať sú vždy z takzvaných štandardných politických strán. Po krátkom televíznom programe alebo prečítaní si  knižky isť spať a opäť na druhý deň pracovať, aby sme mohli prežiť zaplatiť dane, odvody aby sa mali politické špičky riadiace našu krajinu ako v bavlnke a mohli získať taký majetok čo bežný človek - rodina nezarobí za celý svoj život.

 V dnešnej dobe sa to dá nazvať novodobým otrokárstvom celospoločenskej sociálnej demokracie. Určitá skupina ľudí potrebuje túto tému živiť, že sociálna demokracia – je demokraciou, ktorá myslí na sociálne slabšie subjekty – občanov, avšak je to len klamstvo nakoľko snahou je dostať čo najviac občanov do sociálne odkázaných skupín ľudí, aby neboli schopní mať finančné zdroje na možný odpor v spoločenskom myslení, že by došlo k rozšíreniu strednej vrstvy. Snahou je však vytvoriť len dve vrstvy ľudí a to sociálne slabšiu vrstvu udržiavanú v úrovni stereotypného života z čo najnižšou hodnotou majetku s udržateľným stravovaním tak aby neboli schopní odporu a druhá vrstva 1% tzv. nadľudí ovládajúcich sociálnu vrstvu = politické štandardné strany a ich reprezentanti. Ak by sa aj niekto ohradil, že on nie je sociálnou vrstvou a že sa tam nedostane, tak ma pravdu len do času, keď sa minú možné prostriedky tzv. nadľudí a bude  sa zmenšovať ich pribúdanie majetku a hodnoty finančného kapitálu práve toho 1% nadľudí, ktorí nám dodnes vládli, vládnu a chystajú sa vládnuť, tak aby vládli ešte aj ich deti – títo ľudia si práve hovoria, že sú politikmi zo štandardných politických strán. Aj tu potom príde k obmedzeniu toho kto si myslí, že sa mu to nestane, práve naopak ak nezačne javiť skutočne záujem o veci verejné každému sa môže zmeniť situácia k horšiemu, nakoľko politika a verejne veci ovplyvňujú náš život všetkých (možno niekoho sa niektoré veci viac dotýkajú a niekoho menej a to podľa profesií – povolania, ktoré vykonávame a ako sa v tejto oblasti menia zákony).

Súčasná situácia na Slovensku sa odďaľuje od vyváženej ekonomiky štátu a jednotlivých vrstiev obyvateľstva a regiónov a preto narastá aj súčasná nezamestnanosť a trvalé nízke čisté platové príjmy pracujúcich.  Je potrebné aby každý komu záleží na jeho rodine a osobách blízkych s cítením solidárneho prerozdeľovania štátneho príjmu a chce aby naozaj žil v prosperujúcej krajine a mohol povedať, že som hrdý sám na seba a na Slovensko je potrebné aby naozaj začal na budovaní skutočného právneho štátu so skutočnými demokratickými princípmi.

Viete prečo to tak je:

Lebo politikom každé štyri roky dávame neobmedzenú moc ako nástroj vykorisťovania občanov, podnikateľov a zo zákonných nástrojov daní, odvodov, sankcií, exekúcií aby sme mohli prostredníctvom volených zástupcov podporovať ich sponzorov, ktorý dali vklad do súčasných politikov a politických strán na kampaň pred voľbami, ktoré vkladajú ako do stávkovej kancelárie ale s garantovaným výnosom niekoľko násobkov ich vkladov respektíve miliónových výnosov. Nedávajú politici možnosť občanom sa vyjadrovať v referendách a veselo si tvoria zákony proti občanom Slovenskej republiky.

Ľudia  - Občania je potrebné sa naozaj začať venovať viac veciam verejným nakoľko sa nás dotýkajú všetkých a aj našich budúcich pokolení – deti. Ak nechceme prísť o Slovenské územie, ktoré sa postupne zadlžuje za ktoré historický naši predkovia dlho bojovali a našej generácii sa to podarilo vyštrngať kľúčmi, sviečkovými pochodmi na námestiach v uliciach našich miest najmä v Bratislave, keď sme boli ako študenti v uliciach a na námestiach v rokoch 1988/1989. Je na čase aby aj dnešní mladí ľudia sa stali kandidátmi a novými tvárami na verejnosti, ktorí budú mať snahu budovať skutočný demokratický - právny Slovenský štát. Je potrebné dosiahnuť stabilitu v krajine zo slušnými príjmami, aby ľudia nemuseli odchádzať do zahraničia za prácou a lepšou životnou úrovňou, ktorá sa dá dosiahnuť ak nebudeme myslieť len sami na seba, ale na všetkých čo tu žijú. Investujeme do ľudského mladého - zdravého kapitálu, ktorý môže priniesť inováciu do našej krajiny tak na regionálnej a aj celospoločenskej úrovni. Vyzývam všetkých, ktorí chcú zmeniť súčasne dianie na Slovensku a podporiť budovanie skutočného - demokratického - právneho štátu, s vymožiteľnosťou práva, aby sa bez váhania pridali k tým čo to myslia úprimne, že je načase meniť politiku vo svojom regióne a stali sa kandidátmi na poslancov, starostov, primátorov vo svojich obciach a mestách, ktorých veľmi radi podporíme a pokúsime sa zjednotiť takto mysliacu skupinu ľudí – občanov pre spoločnú vec. Politika a  skutočná demokracia sa musí budovať ako stavba zdola nahor t.j. od regiónov až po celoplošnú spoločnosť t.j. (základov) od komunálnych volieb až po parlamentné voľby, kde sa potom naozaj dá meniť myslenie na priamu demokraciu formou referend v prospech občanov ak sa tvoria zákony, ktoré sa bezprostredne dotýkajú obyvateľstva a ich životnej úrovne. Napíšte mi ak mate záujem meniť spoločne Naše Slovensko  aby sa náš štát stal skutočným   právnym demokratickým štátom, bez extrémnych regionálnych rozdielov a prípadne mate záujem byť kandidátom pre zmenu komunálnej politiky vo Vašom regióne na celom území Slovenska, na email: ruhig.novyparlament@gmail.com. Veľmi rád pomôžem pri Vašej kandidatúre za poslancov prípadne starostov, primátorov ak to myslite úprimne so svojim regiónom. Spoločne to určite dokážeme.

 

Mgr. Roman Ruhig

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?